Tehotenstvo
Kto by povedal, že tehotenstvo je tak zložitá udalosť. Každý v okolí vravel aký je to skvelý pocit. Nevedela som si to ani len predstaviť. Nie preto, že som ešte nemala nikdy deti ale skôr preto lebo predsa len tie ženy pôsobili šťastne. Lenže teraz sa môžem hrdo hlásiť k mojej budúcej úlohe matky. Čo je pre mňa dosť zvláštny pocit. Zo začiatku som si myslela "veď to bude nádherných 9 mesiacov" ale troška som sa mýlila.
Vôbec som nevedela ako sa mám cítiť ako čerstvo tehotná. Nevnímala som, že by som bola iná. Áno každá pozná tú situáciu keď prasknú nervy a tvoja drahá polovička to odnesie za nič. Úprimne sa cítim previnilo, pretože na začiatku tehotenstva som sa s ním pohádala. Obvinila som ho z nevery. Lenže všetko to bolo len v mojej hlave. Proste raz sa mi tá myšlienka zrodila v hlave a držala som sa jej ako kliešť. Ale vďaka Bohu on to chápal. Začiatok nebol taký jednoduchý ako som si myslela. Tehotenstvo prebiehalo dobre. No čím viac som sa zväčšovala tým viac som si pripadala tučná. Tie hormóny. To bola moja výhovorka na všetko. A keďže som aktívny človek tak som sa nedokázala prestať hýbať. Lenže ani to nešlo podľa predstáv. Prešla som len pár metrov a hneď som bola unavená. Dosť som ostala lenivá a strašne ma to hnevalo. Kedy som chodila na všetky možné mesta a túry. Teraz som rada, že prejdem aspoň na dvor. Pribrala som 20kg a to som ešte len na konci 31 týždňa.
V noci sa nedokážem ani poriadne vyspať, brucho ma ťaží skoro pri každej polohe a na chrbte ja proste zaspať neviem. Nočné návštevy toalety aspoň 4x je zázrak ak sa prebudím len raz.
Takže áno tehotenstvo je krásny jav v ženskom tele ale aj dosť náročný. Neskutočne sa na svoje bábätko teším, no zatiaľ sa neviem stotožniť s tým, že mi niekto bude hovoriť mami. Neviem si predstaviť sama seba ako niekoho vychovávam. Ale viem, že to aj tak zvládnem a budem sa pýšiť úžasným dieťaťom tak ako každá matka.
Podeľte sa o Vaše pocity z tehotenstva. Ako si to brala Ty?