Posledný trimester
Každý vravel ako je to tehotenstvo nádherné. Netvrdím vôbec opak. Kyprím rôznymi pocitmi, ktoré ani sama neviem aké sú. Teším sa na svoje dieťa, ktoré príde na svet v najbližších časoch. Momentálne som v poslednom trimestri a pre mňa je to hrôza. Ledva sa dokážem postaviť z postele. Ale to predsa k tomu patrí. Aktívny človek ako ja sa nevie stotožniť s tým, že by som mala oddychovať a čakať na pôrod. Ale keďže ja som ja, tak sa aj tak hýbem ale menej ako by som zvykla. V tomto poslednom trimestri sa všetko zmenilo. Bruško sa mi riadne zdvihlo, alebo lepšie povedané mi vypuklo. Každý deň sa prebúdzam na to ako moje malé stvorenie kopká do bruška. Veľký apetít, ktorý vo mne je vyvolaný malým človiečkom mi dáva riadne zabrať. Pribrala som rapídne rýchlo. Čomu sa nepotešil zase môj lekár. Hýbem sa, stále niečo robím aj keby som nemala. Ale to každá z Vás pozná aké to je.
A keď sme pri tom obrom brušku, tak je to dosť náročné. Môj spánok je na takom bode, že musím spať s poduškami, ktoré si podopieram medzi nohy aby ma nebolelo brucho. Najlepšie sa mi leží na boku, ako mi bolo odporúčané. Ranné vstávanie prebieha štýlom ležím na boku a pomaly sa snažím vstať. Hlavne keď potrebujem na WC mám dosť silné kŕče v bruchu. Ráno si dáme poriadne raňajky a snažím sa zase oddychovať. Počas toho cítim ako bábätko kope a neustále sa hýbe. Občas keď sa nehýbe som z toho deprimovaná lebo sa bojím, že nie je v poriadku. Ale je to dosť príjemný pocit. Tlačí mi neustále na mechúr a chodím cikať minimálne 10x za deň. V noci to je o tom istom zobudím sa a hurá na WC. Určite poznáte tie pocity.
Hlavne ak idem do sprchy je to dosť nepríjemné, pretože si nevidím pod brucho. Nedokážem ani len použiť holiaci strojček na isté partie, či sa zohnúť k nohám. Musím si ich vykladať na vaňu, aj keď ma stále tlačí brucho. Začínam mať ten pocit bezmocnosti. To isté ak sa utieram s osuškou. Dosť ma irituje ako nedokážem bežne fungovať a hovorím si, že nech už je vonku.
Toto je taká časť, že už pozerám rôzne videá o pôrode a začínam sa obávať ako to bude bolieť. Nie som nejak extra v takej stresovej kondícii. Ale kde. Raz premýšľam, že to bude bolieť inokedy, že nie. Ale to zvládnem, zvládla som predsa aj horšie bolesti v živote a jeden pôrod ma neskolí. Skúsenosti ostatných prvorodičiek mi dáva aspoň nejakú predstavu o tom ako to bude prebiehať. jediná vec, v ktorú verím je, že to nebude trvať hodiny ale len pár hodín. ˇaká ma posledná kontrola u lekára a už smer nemocnica na pásy. Vlastne to už bude ten moment, že je to už blízko. Čo je pre mňa neuveriteľné, ale je to moja etapa života. Samozrejme, že partner sa teší ale nevie aké to je mať v sebe dieťa. Aké je namáhavé 9 mesiacov žiť s bábätkom pod srdcom a znášať všetko čo k tomu patrí. Nemusel sa vzdať vecí čo má rád. Takže to nevie pochopiť ako sa cítim. Tieto posledné týždne je ku mne viac zhovievavý a pomáha mi ako sa dá. A podporuje ma v tom čo milujem aj keď neznáša moje hobby.
Týmto by som chcela len vyjadriť to čo cítim, no moje pocity sa búria a nevedia ako to dať na papier. Potešili b ma Vaše skúsenosti ohľadom pôrodu.